Cyklopotulky

Silný vietor dokáže z príjemnej jazdy spraviť boj o každý kilometer. Ak však poznáte niekoľko jednoduchých trikov, môžete ušetriť veľa energie a jazdu si výrazne spríjemniť.

Vietor patrí k najväčším nepriateľom cestných cyklistov. Nie preto, že by bol vždy nebezpečný, ale preto, že je fyzicky aj psychicky vyčerpávajúci. Každý kopec má svoj začiatok aj koniec, no protivietor vie trápiť desiatky kilometrov bez prestávky. Navyše sa mení podľa smeru cesty, intenzity nárazov aj okolitého terénu. Dobrá správa je, že aj jazda v silnom vetri sa dá zvládnuť rozumne. Rozhodujú detaily ako plánovanie trasy, oblečenie, pozícia na bicykli aj schopnosť prispôsobiť tempo podmienkam. Vietor sa síce úplne poraziť nedá, ale dá sa výrazne obmedziť jeho negatívny vplyv. Na úvod je dobré povedať si, čo je vlastne silný vietor z pohľadu cyklistu. Orientačne platí, že vietor do 3 m/s býva pri jazde ešte relatívne znesiteľný a veľa jazdcov ho vníma len mierne. Pri rýchlosti 4 až 5 m/s už začína byť protivietor citeľný a dokáže výrazne spomaliť tempo na rovine. Pri hodnotách nad 6 m/s sa z bežnej jazdy stáva podstatne náročnejšia jazda a pri bočnom vetre už treba myslieť aj na bezpečnosť. Ešte dôležitejšie ako priemerná rýchlosť vetra sú však nárazy, ktoré robia z inak zvládnuteľného dňa nepríjemnú a miestami nebezpečnú skúšku stability.

1. Trasu plánujte podľa predpovede počasia

Najväčšou chybou je vyraziť naslepo a až počas jazdy zistiť, že polovicu tréningu pôjdete v nepríjemnom protivetre na otvorenej rovine. Vietor je jeden z faktorov, ktoré sa dajú do veľkej miery predvídať, preto sa oplatí venovať pár minút plánovaniu. Nestačí vedieť len to, akou rýchlosťou bude fúkať. Podstatné je aj to, z ktorého smeru vietor prichádza, či bude stabilný alebo nárazový, a v ktorú časť dňa má zosilnieť alebo naopak slabnúť. V praxi to znamená, že pri plánovaní trasy sa oplatí pozrieť nielen základnú predpoveď, ale aj mapu vetra alebo hodinový vývoj počasia. Na slovenskom webe SHMU v modeli Aladin si zase môžete pozrieť silu nárazov, ktoré sú znázornené v stĺpcoch zelenou farbou.  Ak máte možnosť, trasu si poskladajte tak, aby ste vietor využili vo svoj prospech. Veľmi dobrým riešením je zaradiť rovinatejší úsek po vetre a návrat alebo ďalšiu časť jazdy viesť cez členitejší terén, kde je vietor rozbitý kopcami, lesmi a zástavbou. Najmä cesty obkolesené stromami alebo vedené v údolí bývajú výrazne znesiteľnejšie ako otvorené poľné roviny.

2. Ak idete po rovine, začnite radšej proti vetru

Pri čisto rovinatých trasách platí jednoduché pravidlo, ktoré pozná väčšina skúsených cyklistov. Protivietor je lepšie absolvovať na začiatku jazdy a návrat si nechať po vetre. Dôvod je jednoduchý. Na začiatku sú nohy čerstvé, organizmus ešte nie je vyčerpaný a jazdec zvládne vyššiu záťaž lepšie. Ak by ste si to otočili naopak, prvú polovicu si síce užijete vo vysokej rýchlosti, ale návrat proti vetru po dvoch alebo troch hodinách môže byť mimoriadne nepríjemný. Vtedy už nepomôže motivácia ani skúsenosti. Protivietor dokáže rozbiť rytmus, zvýšiť spotrebu energie a psychicky znechutiť aj inak peknú jazdu. Na rovine je navyše protivietor veľmi zákerný tým, že zvádza jazdca porovnávať rýchlosť s bežným dňom. Namiesto toho, aby išiel rozumne, začne tlačiť zbytočne vysoký výkon len preto, aby na cyklopočítači videl „normálne čísla“. Výsledkom býva vyčerpanie, unavené nohy a zbytočne pokazený tréning. Keď si protivietor odtrpíte hneď v úvode, odmenou býva rýchlejší a príjemnejší návrat. A presne to je pri veternom dni často najlepšia taktika.

3. Využite terén, lesy a zmenu smeru cesty

Nie každá trasa musí viesť priamo proti vetru alebo priamo po vetre. Niekedy je najlepším riešením vietor jednoducho „lámať“. Dlhý rovný úsek na otvorenej ceste je v silnom vetri často oveľa horší ako členitá trasa, ktorá pravidelne mení smer a ponúka prirodzené závetrie. Ak sa dá, vyhľadávajte cesty vedúce lesmi, cez zvlnený terén, popri svahoch alebo cez menšie obce, kde budovy a vegetácia vietor aspoň čiastočne rozbíjajú. Rozdiel môže byť obrovský. Rovnaká intenzita vetra môže byť na jednej otvorenej ceste utrpením a o pár kilometrov ďalej v kryte lesa len miernym diskomfortom. Pri plánovaní trasy preto netreba pozerať len na profil a dĺžku, ale aj na charakter okolia. Kopcovitejší profil nemusí byť vo veternom dni automaticky horší. Práve naopak. Ak je cesta chránená stromami, môže byť taký úsek omnoho príjemnejší ako dlhá rovina na otvorenej ceste.

4. Nebojujte o rýchlosť, strážte si výkon

Jedna z najdôležitejších zásad znie jednoducho. V protivetre sa nejazdí na ego, ale na rozum. Jednou z najväčších chýb je snaha držať rovnakú priemernú rýchlosť ako za bezvetria. Fyzika nepustí. Odpor vzduchu rastie prudko a protivietor tento efekt ešte násobí. To znamená, že ak sa budete snažiť ísť za každú cenu svoje obvyklé tempo, veľmi rýchlo sa dostanete nad udržateľnú intenzitu. Na pár minút to možno pôjde, no potom príde kyselina v nohách, vyšší tep, rozbitý rytmus a postupná strata síl. V protivetre sa jednoducho nedá vyhrať hrubou silou. Dá sa len inteligentne hospodáriť s energiou. Oveľa lepšie je sledovať výkon, tep alebo subjektívne vnímanie námahy. Ak nemáte merač výkonu, sústreďte sa na to, aby ste išli rovnomerne. Ak už po pár minútach cítite, že tlačíte príliš ťažký prevod a začínate sa trápiť, uberte. Nehanbite sa zaradiť ľahší prevod, znížiť rýchlosť a zvýšiť kadenciu. Mnohí jazdci robia vo vetre chybu práve v tom, že sa snažia „pretlačiť“ veľký prevod a takto si len skôr odpália nohy. Protivietor treba prijať, nie poraziť. Keď z neho prestanete robiť osobný súboj, jazda bude okamžite znesiteľnejšia.

5. Jazdite čo najviac aerodynamicky, najväčší odpor vytvára telo

Ak existuje jedna vec, ktorá v protivetre funguje vždy, je to nižšia a aerodynamickejšia pozícia na bicykli. Najväčší odpor totiž nevytvára bicykel, ale telo. Práve telo jazdca predstavuje najväčšiu čelnú plochu, do ktorej vietor naráža. Keď sa jazdec posadí vzpriamene, ramená roztiahne a ruky nechá vysoko, zbytočne zväčšuje plochu vystavenú vetru. Naopak, keď sa uloží nižšie, ohne lakte, stiahne ramená a zmenší čelný profil, odpor vzduchu citeľne klesá. Pri jazde proti vetru to môže znamenať rozdiel medzi utrpením a relatívne kontrolovaným tempom. Ideálne je využiť jazdu v spodnom úchope, prípadne na pákach s nízkymi ramenami a pokrčenými lakťami. Nie každému sedí dlhodobo rovnaká poloha, no podstata je jasná. Byť menší v prúde vzduchu. Hlava skloňte nižšie, ale zrak musí stále smerovať dopredu. Samozrejme, že aerodynamika nesmie ísť na úkor bezpečnosti.

6. Oblečte sa proti vetru, ale bez zbytočne voľných vrstiev

Silný vietor býva často zradný. Svieti slnko, teplomer ukazuje príjemnú hodnotu, ale na bicykli je pocitovo citeľne chladnejšie. Najmä pri vyššej rýchlosti alebo pri zjazdoch sa účinok vetra na termoreguláciu výrazne zvyšuje. Preto sa oplatí myslieť na oblečenie o niečo viac ako počas pokojného dňa. Veľmi praktická je vetruodolná vesta alebo ľahká bunda, ktorú možno ľahko rozopnúť alebo zbaliť do vrecka. Ochrana hrudníka a trupu spraví väčší rozdiel ako ďalšia hrubá vrstva. V silnom vetri totiž nemusí byť problémom len chlad, ale aj kolísanie komfortu podľa smeru jazdy. Po vetre môže byť jazdcovi teplo, proti vetru zasa rýchlo vychladne. Dôležitá je ešte jedna vec. Oblečenie by malo byť čo najviac obtiahnuté. Voľné dresy, otvorená bunda či zbytočne priveľa vrstiev nevytvárajú len hluk a nepohodlie, ale aj zbytočný aerodynamický odpor, ktorý v silnom vetre cítiť okamžite. Každý voľný kus látky je len ďalšia plocha, do ktorej opiera sa vietor.

7. V skupine sa pravidelne striedajte

To, čo je v sólo jazde veľký problém, sa v skupine dá zvládnuť oveľa efektívnejšie. Jazda v háku (zákryte) výrazne šetrí energiu a v silnom protivetre to platí dvojnásobne. Ak jazdíte vo dvojici alebo v menšej skupine, je škoda nevyužiť túto výhodu. Základom je pravidelné striedanie na čele. Nemá zmysel, aby jeden jazdec ťahal dlhé minúty a ostatní sa len viezli. Vo vetre sa na čele unaví aj veľmi silný cyklista. Oveľa lepšie fungujú kratšie a pravidelné výmeny, po ktorých sa jazdec stiahne do závetria a zregeneruje. Dôležité je, aby boli výmeny na čele pokojné, predvídateľné a bez prudkých zrýchlení. Ak sa pri každom striedaní skupina roztrhá, stráca sa hlavná výhoda jazdy v háku. Vo dvojici je to jednoduché. Jeden ide vpredu, druhý sa vezie a po chvíli si úlohy vymenia. V trojici alebo štvorici je ešte dôležitejšie, aby každý vedel, ako dlho zvládne byť na čele bez toho, aby pokazil tempo celej skupiny. Silný vietor nie je deň na dokazovanie dominancie. Kto sa naučí „kultúrne“ jazdiť v skupine vo vetre, ušetrí obrovské množstvo síl. A zároveň získa zručnosť, ktorá je cenná aj pri pretekoch alebo rýchlych jazdách.

8. V bočnom vetre jazdite v echelónoch

Bočný vietor môže byť niekedy nepríjemnejší ako čistý protivietor. Problémom nie je len vyšší odpor, ale aj stabilita a správna pozícia v skupine. V takýchto podmienkach už nestačí ísť len priamo za zadným kolesom jazdca pred sebou, pretože závetrie sa posúva do strany podľa smeru vetra. Práve preto sa v bočnom vetre jazdí v takzvaných echelónoch. To znamená, že jazdci nie sú zoradení presne za sebou, ale mierne šikmo vedľa seba, aby si navzájom poskytovali čo najlepšiu ochranu pred vetrom prichádzajúcim zboku. Ak vietor fúka sprava, ideálny hák bude o niečo vľavo za jazdcom pred vami. Ak fúka zľava, situácia sa zrkadlovo otočí. Echelón však funguje len vtedy, keď jazdci vedia, čo robia. Musia správne čítať smer vetra, včas sa zaradiť na správnu stranu a držať sa v závetrí. Ak pri zmene smeru cesty alebo pri vjazde do úseku s bočným vetrom ostanú na zlej pozícii, veľmi rýchlo sa ocitnú bez ochrany a musia šliapať citeľne viac ako ostatní. V rekreačnej skupine treba mať pri echelónoch ešte väčší rešpekt k bezpečnosti. Jazdí sa stále v rámci pravidiel cestnej premávky a so zreteľom na šírku vozovky. Ak na to nie sú podmienky, netreba silou mocou napodobňovať profesionálov z WorldTour. Pri väčšej skupine je zároveň dôležité myslieť na bezpečnosť. Ak idú za sebou v echelóne viac ako dvaja alebo traja jazdci, takáto formácia už môže zasahovať do jazdného pruhu a na frekventovaných cestách predstavuje riziko. Preto je lepšie nechávať jazdu v echelónoch skôr na pokojné cesty alebo cyklotrasy, kde je dostatok priestoru a neohrozíte seba ani ostatných účastníkov premávky.

9. Dávajte pozor na nárazy vetra, najmä v zjazdoch

Nie každý silný vietor je rovnaký. Stabilný, súvislý vietor je síce únavný, ale dá sa naň zvyknúť. Oveľa horšie sú nárazy, ktoré prichádzajú nečakane a menia stabilitu bicykla, najmä ak máte vysoké ráfiky. Nárazy najviac cítiť pri bočnom vetre, v zjazdoch a na miestach, kde sa mení charakter okolia. Rizikové sú najmä situácie, keď vyjdete zo závetria lesa, spoza budovy alebo z úseku, kde bola cesta doteraz chránená. Presne tam často príde prudký bočný náraz. Podobne nebezpečné však môžu byť mosty, otvorené polia, úseky popri vode alebo miesta medzi budovami, kde sa vietor „stláča“. V takých chvíľach pomáha niekoľko zásad. Držte riadidlá pevne, ale nie kŕčovito a majte mierne pokrčené lakte. V zjazdoch je vhodné uložiť sa nižšie, aby sa znížilo ťažisko. Pri nárazoch vetra je dôležité najmä nepanikáriť. Ak fúka zboku, nenechávajte si úplne nulovú rezervu pri krajnici, aby ste mali priestor na korekciu, keby ste pri náraze vetra stratili stabilitu.

10. Chcete mať vietor len ako pomocníka?

Nie každá jazda v silnom vetre musí byť boj s protivetrom. Ak nemáte náladu na protivietor môže byť príjemnejšia pokojná vytrvalostná jazda do nového regiónu bez zbytočného trápenia. V takom prípade existuje veľmi jednoduché riešenie, ktoré mnohí cyklisti využívajú menej, ako by mohli. Môžete si naplánovať trasu tak, aby ste išli väčšinu času po vetre jedným smerom a späť sa odviezli vlakom. Ak máte takú možnosť, stačí si vybrať mesto alebo obec so železničnou stanicou v smere, kam vietor fúka, a trasu postaviť ako jednosmerný výjazd. Výhod je viacero. Jazda je rýchla, plynulá a psychicky príjemná. Dá sa prejsť väčšia vzdialenosť za kratší čas a bez pocitu, že druhá polovica dňa bude trestom. Takýto variant je ideálny najmä v dňoch, keď vietor fúka stabilne jedným smerom a nechce sa vám absolvovať dlhý návrat v ťažkých podmienkach. Samozrejme, vyžaduje to trochu logistiky, kontrolu spojov a istotu, že vlak umožňuje prepravu bicyklov. No ak je cieľom spríjemniť si jazdu, je to výborná možnosť. Mnohí cyklisti majú pocit, že poctivý tréning musí vždy obsahovať aj utrpenie. To je omyl. Niekedy je rozumnejšie využiť vietor ako spojenca, nie ako súpera.