Cyklopotulky

Pohyb po verejných komunikáciách je v prvom rade regulovaný zákonom, a to bez ohľadu na to, či ide o motorové vozidlo, alebo o bicykel. Pravidlá platia pre všetkých bez rozdielu. Obdobne je tomu aj v prípade pohybu v rámci obce a po chodníkoch. Aby toho nebolo málo, okrem týchto výslovných a kodifikovaných pravidiel existujú aj isté komunitné pravidlá či skúsenosti. 

1. Pravá krajnica je univerzálnym pravidlom

Zákon 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vymedzuje aj možnosti cyklistov. Konkrétne hovorí o tom, že cyklisti majú jazdiť primárne po cyklistických chodníkoch. Ak ten neexistuje, potom smú jazdiť po pravom okraji vozovky. Inými slovami, cyklista má síce na ceste rovnaké práva ako auto, avšak má rešpektovať primárnosť motorových vozidiel tým, že im nebude brániť v jazde pohybom v strede vozovky. Špecifickým pre mesto a obec sú tiež chodníky. Na tých sa cyklista môže pohybovať, ale iba ak neobmedzuje chodcov. Vtedy môže jazdiť po pravej krajnici. V našich zemepisných šírkach sme už odmala učení držať sa vpravo. Preto buďme ohľaduplní a aplikujme túto znalosť aj pri bicyklovaní.

2. Bicykel je zraniteľnejší než auto

Ako sme si už uviedli, cyklista má pri pohybe po cestnej komunikácii rovnaké práva ako motorové vozidlo. Napriek tomu každý z náš zažil či zažíva situácie, v ktorých tieto jeho práva nie sú dodržiavané agresívnou jazdou iných vozidiel. Takýchto prípadov je neúrekom: na križovatkách, pri paralelnej jazde, pri obiehaní a podobne. Nikoho takéto porušovanie pravidiel nepoteší. Avšak dávajte si pozor na príliš sebavedomé konanie. Aj keď ste v práve, ten druhý váš úmysel nemusí svojím vedením vozidla rešpektovať. Radšej sa stiahnite na kraj alebo počkajte sekundu navyše, než by ste sa mali dostať do kontaktu s niekoľkotonovým vozidlom. Zatiaľ čo uňho bude škoda v podobe ošúchaných či preliačených plechov, vaše zdravie môže utrpieť omnoho viac. V prípadoch ohrozenia sa vždy môžete obrátiť na políciu.

3. Tandem skôr než paralelná jazda

Na predchádzajúce pravidlo o spolužití áut a bicyklov nadväzuje aj jazdenie v skupinách. Už spomínaný zákon udáva, že cyklisti smú na vozovke jazdiť iba jednotlivo za sebou. Má to svoje opodstatnenie. Viacero cyklistov idúcich pri sebe znemožňuje obiehanie motorovým vozidlom, resp. komplikuje ho a robí ho nebezpečným. Vodič nemusí dostatočne vidieť pred vás a môže sa rozhodnúť obiehať v situácii, kedy je to nebezpečné. Ostáva otázkou, resp. otvorenou diskusiou, či je bezpečnejšie obiehať desať cyklistov idúcich za sebou, alebo dva rady pätíc…

4. Buďme ohľaduplní voči autám

Z posledných riadkov môžu byť vodiči áut vykreslení ako tí, ktorí sú agresívni a stojaci proti cyklistom. Vo veľkej väčšine tomu tak však nie je. Z vlastnej skúsenosti vieme povedať, že v súčasnosti sa pohyb po vozovke stal v mnohých prípadoch bezpečnejším, aj keď hustota dopravy neklesá. Nekomplikujme vodičom ich cestovanie a dajme im rukou signál, keď môžu obiehať alebo im ukážme, že ich púšťame pred seba. Rovnako im môžeme uľahčiť život tým, že ich pustíme pred seba, keď vieme, že o niekoľko metrov nás aj tak obehnú – najmä v prípade stopiek alebo semaforov. Vyhýbajme sa tiež pohybu v tzv. mŕtvych uhloch vozidiel – predovšetkým pri nákladných vozidlách.

5. Vidieť a byť videný

Klasické príslovie hovorí o tom, že nie je podstatné iba to, aby sme my ako jazdci mali prehľad o tom, čo je pred nami a okolo nás, ale súčasne a možno aj o to viac, aby nás videli aj všetci ostatní účastníci premávky. Dlhodobým problémom, ktorý sa nanešťastie často končí aj tragickými závermi, je „neviditeľný“ cyklista, ktorého si vodiči všimnú, až keď je neskoro. Základom je zadné svetlo, prípadne oblečenie s reflexnými prvkami. V dnešnej dobe až banálne dostupného príslušenstva nemá zmysel riskovať.

6. Kto brzdí, nevyhráva – alebo nie úplne takto

V prostredí športovo naladenej komunity je častokrát počuť nabádanie k posúvaniu svojich limitov či k zľahčovaniu náročnosti rôznych situácií. Napriek tomu, že zdravá miera „hecovania sa“ vie vhodne okoreniť nejeden výjazd, nenechajte sa nahovoriť na spôsob jazdenia, na ktorý nie ste zvyknutí či pripravení. Dvojnásobne to platí v prípade, ak dané úseky či miesta vôbec nepoznáte a spoliehate sa iba na iných.

7. Nespoliehajte sa na všadeprítomnosť signálu

Aj keď sme si zvykli na to, že všade sme dostihnuteľní, nie je tomu úplne tak. Napriek tomu, že tiesňová linka je dostupná takmer odkiaľkoľvek, je potrebné uvážiť aj dostupnosť terénu, v ktorom sa pohybujete. Snažte sa preto plánovať trasy s ohľadom na záchytné body a ak sa budete chcieť vydať na skutočné dobrodružstvo, pokúste sa zlanáriť ešte niekoho, aby ste nešli iba sami. Minimálne sa s týmito svojimi plánmi niekomu zverte, aby v prípade problému vedeli byť nápomocní. Pomôže aj živé zdieľanie polohy v podobe GPS stopovania.

8. Životnosť sa neráta iba v kilometroch

Ak niekto povie, že jeho bicykel je aj po desiatich rokoch v stave „nového“, nie je tomu úplne tak. Aj keď kovové komponenty skutočne nemusia pocítiť zub času, u gumených a plastových tomu tak nie je. Do tejto kategórie patria napr. brzdové gumičky či plášte. Práve ony sú na jednej strane zodpovedné za včasné zastavenie, resp. zabezpečujú styk bicykla s vozovkou. Guma časom tvrdne, čím sa stáva pre obe spomenuté funkcie menej efektívna, resp. aj nefunkčná. Preto sa neriaďte iba tým, že na bicykli často nejazdíte, ale overte si životnosť vždy po určitej dobe, napr. raz za pol roka alebo aj skôr. Snažte sa hľadať praskliny alebo stvrdnuté štuple plášťov.

9. Využívajte rôzne zdroje informácií

V súčasnosti nie je núdza o široké spektrum informácií, ktoré vám môžu v nemalej miere pomôcť užiť si výjazd – alebo ho aj zrušiť, ak je k tomu pádny dôvod. Najpodstatnejšia je predpoveď počasia. Nezabúdajte, že aj tá sa môže meniť resp. byť nepresná. Pripravte sa preto na horší scenár, než je uvedený. V druhom rade sa pozrite na informácie o cestách alebo trailoch. Konkrétne o tom, či nie sú uzatvorené, či na nich neprebieha údržba alebo či sú zjazdné do tej miery, na akú ste pripravení. Verte, nič nie je horšie ako ostať prekvapený po vjazde do klopenej zákruty alebo pred skokom.

10. Prilba je nevyhnutnosť

Aj keď o tom počúvame takmer pri každej príležitosti, myslíme si, že pri vymenovávaní pravidiel bezpečnosti nesmie zmienka o potrebe nosiť prilbu snáď všade, kde sa vyberiete, chýbať. Moderné modely vážia okolo 200 g a s technológiami ako MIPS a inými investujete iba do svojej bezpečnosti. Ak ju v praxi nikdy nevyužijete, nie je to strata peňazí, ale šťastie, že sa vám nič nestalo. Pamätajte, čím ťažší terén, tým je potrebná väčšia dávka ochranných pomôcok. Zdravie je totiž iba jedno.